Masaker brutálny

Patrí do rodiny Chrchlavcov. Odporným krákoraním či skôr trichtírovaným škrevotaním od seba odpudzuje každého živého tvora, ktorý by potencionálne mohol mať záujem s Masakerom tráviť voľné chvíle. Zvykne sa preto len samotársky pohojdávať na svojej pahýlovitej nôžke v chaluchovitých lesoch nelesoch.
Často prepadá stavom excentrických prejavov nahromadenej zlosti, ktoré si vybíja sám na sebe. Častým dôvodom týchto prejavov sú opäť najmä samičie odsudky a ich panovačné obcovanie s opačným pohlavým. Vtedy jeho správanie, ktoré zahŕňa šklbanie telíčkom, vytrhávanie vlastného peria, narážanie do kmeňov stromov a pod., je síce veľmi výrazné, no zahliadnuť ho v prírode vôbec nie je také jednoduché. Okrem toho, že sám neznáša spoločnosť, aj keď po nej v skrytosti bytostne túži, nenavštevuje ani príjemné miesta ako ostatní, ale skôr také, ktorým sa každý radšej vyhne.
Tento vták sa neživí. Aj keď je citovo založený, so svojou partnerkou neostáva po celý život. Tak isto ako Pišišvor (domácke oslovenie Činčirina pišišvoristého, pozn.aut.) je vtákom neplodiacim potomstvo.
Vo svojich úvahách je skôr negatívneho vzrastu, a navzdory svojej chabej telesnej konštrukcii vyhľadáva najmä Neplodnice bezpotomčie ako jedinú stravu, ktorou sa ešte dokáže neživiť.
Horári, poľovníci, lesníci a dobrovoľní milovníci prírody dobre poznajú ťažkosti, ktorými musí Masaker brutálny prechádzať. Organizujú masové odchyty tohto druhu, a následne mu venujú takmer materinskú opateru, ktorej sa mu zjavne nedostáva od povýšeneckých samíc. V súčasnosti patrí medzi vysoko chránený druh, ktorému hrozí vyhynutie. Tu, v zajatí, ktoré musí mať pod dozorom vždy len veľmi skúsený chovateľ (rozbité klietky, spretrhané oplotenie, prevrhnuté napájadlá a pod.) sa dokážu po určitom čase ukludniť. V súčasnosti mu hrozí vyhynutie. Do voľnej prírody Masakre nateraz radšej nevypúšťame.